Príbeh nášho videa... Alebo ako to vyzerá, keď vo firme panuje SLOBODA
21. storočie, doba, v ktorej vládne globálny návrat „ku koreňom šírenia komunikácie“ - ergo obrázky vedia povedať viac (a viacerým) ako písaný text, nás donútil koncom minulého roka zamyslieť sa nad tým, že by bolo načim neignorovať tento trend a nechať si vyrobiť náležitú firemnú video-prezentáciu. Cez masívne diskusie o animovaných videjkách, ktoré cez panáčikov a obdobné fičúry vysvetľujú, ako funguje svet služieb či nehmatateľných záležitostí (kam oblasť prieskumu trhu jednoznačne spadá), sme sa dopracovali k idei nevídanej: nebudeme sa my zapodievať predstavovaním agentúry a jej služieb, my urobíme video „imidžové“, ktoré vystihne ducha našej značky priamo v koreni archetypu, ktorým 2muse žije (The Sage, Mudrc). Veď sami vidíme, že sú to práve hodnoty internej kultúry, ktoré k nám ľudí ťahajú, a vďaka nim sme v rozvoji ľudského firemného kapitálu na tom tak dobre, ako sme. A taktiež je to práve duch firmy, ktorý nás reálne odlišuje od konkurencie, lebo, nalejme si čistého vína, nástroje, ktorými operujeme, sú si v mnohom s konkurenčnými podobné a vzájomne zastupiteľné, a nielen kvôli nim sú nám naši klienti verní, lež práve preto, ako špecificky odborne pristupujeme k práci a s akou vášňou, zanietením ju robíme.


I sadli sme si zo dva razy s chalanmi z kreatívno-produkčnej agentúry a rozdiskutovali systém archetypov Markovej a Pearsonovej s cieľom priblížiť im segment potreby „Nezávislosť“ s fokusom na archetyp Mudrca, no neopomínajúc primárneho nositeľa vlastností segmentu potrieb „Nezávislosť“, ktorým je Objaviteľ. Chalani odišli s dobrým pocitom, že všetko im je jasné a nechali si čas na rozdumanie „prípadu“. Asi o tri týždne-mesiac nás opäť navštívili, usadili v našej firemnej obývačke mňa a Veroniku a pustili nám video (rozdiel v tom, ktoré vidíte dnes, a tým celkom prvým, je minimálny, aj keď z pohľadu procesu sme do toho od tohto momentu vstupovali s početnými komentármi a návrhmi úprav).


Pecka! Dostavili sa zimomriavky, blaho, radosť z toho, ako nás super pochopili a vystihli a hneď sme zavolali Michala, nech sa na to ide pozrieť, lebo sa nám to zdalo veľmi fajn a chceli sme ho potešiť, ako dobre napredujeme v plnení tejto úlohy. Miško si sadol, pozrel, zhodnotil že text voice over je výborný, ale že čo tam, preboha, robí na začiatku to dieťa a bežiaci pes(!), a prečo je na konci mapa sveta, keď sme lokálna agentúra a dávame si záležať na našej lokálnej expertíze?! Čím, prirodzene, spustil prvú vlnu pripomienok k úpravám, so zoznamom ktorých chalani odišli a my sme ostali čakať na up-date z ich strany. Skrátili sme voice over a požadovali zmeniť aj vypustiť niekoľko záberov... a teda, popravde, aj sme predostreli niekoľko návrhov o tom, čo všeličo „naše“ by sa tam dalo vložiť, aby to bolo viac „personalizované“.


Poslali zanedlho. Lenže to už sme boli v procese po prvotnom nadšení a s priveľmi jasnou predstavou o tom, ako by sa to „režisérsky“ malo urobiť. A boli sme do toho integrovaní traja (ja, Michal a Veronika), nuž a každý z nás troch mal trošku odlišný vkus na to, čo by bolo najlepšie. Michal na začiatku ešte prezieravo rozhodol, že video budeme držať v tajnosti, a že bude prekvapením pre ostatných. Z pohľadu dnešných skúseností hovorím, že to bolo aj preto, lebo keby sme do toho zapojili ďalších 10-15 ľudí, ktorí by sa u nás k tomu naisto chceli vyjadriť, ešte dnes by sme sa dohadovali. A miesto tej nezávislosti a slobody, ktorú interne vyznávame, by sme museli podstúpiť obrovskú školu kompromisov. Nevedno, ako by vyzerali filmy, keby každý jeden režírovalo 15 režisérov, a či by boli aj v takom prípade atraktívne pre divákov... Akokoľvek, výsledok zahliadnutia videa po prvých úpravách nás primäl k rozhodnutiu opätovne sa stretnúť s chalanmi tvárou v tvár a vyjasniť si to všetko ešte raz.


Stalo sa. Tentokrát som povedala Veronike, nech im nespisuje tie naše komentáre, lebo sme sa zjavne výborne chápali a zdalo sa mi, že jasne smerujeme k finálnej verzii, ktorá bude super. A tiež som začala mať pocit, že sa do toho priveľmi „staráme“ – akože keď oni sú umelci, mali by sme im dôverovať a nesnažiť sa za každú cenu vytvoriť kompilát. Je pravdou aj to, že my to platíme, my to budeme používať, nám sa to musí v prvom rade najviac páčiť. Lenže po tej prvej sérii úprav sme videli na vlastné oči, ako to video stráca spolu s úpravami ten „drive“, ktorý malo v prvej verzii. Zdalo sa mi, že čím viac ďalších zásahov urobíme, tým horšie a horšie to bude. Po tomto stretnutí som však cítila, že sme sa fakt pochopili vynikajúco a chcela som, aby sme to jednoducho už nechali na nich.


Prešiel týždeň, druhý týždeň. Začal nás tlačiť čas, lebo plán bol video prezentovať ostatným kolegom/ kolegyniam na jarnom edukačnom 2muse dni. A ten sa závratnou rýchlosťou blížil. Chalani poslali up-date po takmer troch týždňoch od nášho posledného stretnutia. A tu si dovolím vyňať citát z mailu, ktorý som im poslala následne:


Ostatná verzia videa vo mne podnietila dve silné emocionálne reakcie:
  1. Začala som si búchať hlavu o stenu ľutujúc, že som po našom poslednom stretnutí Veronike na otázku: „Mám im spísať aj tie podnety?“ odpovedala: „Veri, už to nechajme na nich, dôverujme ich šikovnosti, už do toho viac nezasahujme!“ Mali sme Vám ich veru spísať, lebo zub času, ktorý prehrýzol túto tému od nášho posledného stretnutia po moment, keď ste začali aplikovať úpravy videa, očividne nahlodal spomienky na vašej strane viac, než by bolo žiaduce... Keď som videla úpravy videa, neverila som, že tie úpravy robili tí istí ľudia, ktorí sedeli s nami na poslednom stretnutí, a s ktorými som mala pocit, že sme vo výbornom súlade.
  2. Sklamanie, pretože sme sa fakt veľmi tešili na túto ďalšiu (a verili sme, že aj finálnu) verziu nášho video proma. Namiesto toho si teraz kladieme otázku, či to stihneme, a či ste ozaj schopní dať to do tej formy, v ktorej by sme si to po poslednom stretnutí želali mať.

Tak, toľko môj literárny emocionálny výlev, a teraz sa pustime do praktických podnetov, pretože napriek tomu, čo som pred chvíľou videla a následne napísala, ešte stále verím tomu, že to dáte, aj keď do konca apríla už ostávajú necelé dva týždne!

  1. Voiceover: Z hľadiska melodiky hlasu, kvality verbálnych prvkov a prirodzenosti prejavu bol nefinal lepší ako final. Predtým ten hlas hovoril oveľa prirodzenejšie, pokojnejšie, teraz hovorí ako vycvičený redaktor/ reportér spravodajstva televízie JOJ a Markíza – aj s tou typickou nešťastnou melódiou vety. Je jasne počuť, že číta – to si predsa na profi nahrávke nikto nemôže dovoliť – poslucháč nemôže identifikovať, že týpek stojí za mikrofónom a číta cudzí text! Toto má byť prirodzený prejav, kde poslucháč uverí tomu, že ten, kto ten text hovorí, cíti tie slová. Záverečné 2muse je zlé. Sykavky všade ostré, nepríjemné. Nepovažujem túto verziu za finálnu.
  2. Video: Pripomeňme si teda, ako sme sa rozprávali o postupnosti tých sekvencií: zo stromu bude do oblakov prechádzať svetelný efekt, ktorého názov si nepamätám – Samo o ňom veľmi kvetnato a presvedčivo hovoril. Po oblakoch grafy, po grafoch nový záber, ktorý bude naviazaný na slovo „rozhodnutia“ – boli sme nadšení ideou šachovej partie, ťahu šachovou figúrkou, ktorá sa vo vhodnom mieste prelinie do kráčajúcich ľudí a na záver čísel. S číslami ste prisľúbili ešte pracovať a povedali ste, že sa skúsite zamyslieť nad tým, či by sa to nedalo nejako elegantne ukončiť, prípadne vložiť novú mapu – tento záverečný moment nebol dotiahnutý do jasnej podoby ani na poslednom stretnutí. Keby sa nepodarilo pracovať s číslami alebo vytvoriť tú mapu, tak tí ľudia majú kráčať na nejaké zmysluplné miesto – ideálne do cieľa :).
Budeme čakať na vaše vyjadrenie a teda ideálne na fakt finálne video so všetkým k tomu patriacim.“


Po tento intervencii nastali dlhé dni mlčania a aj nereagovania na moje maily. 29. 4. 2015 sme dostali dva varianty voice overu a vybrali ten lepší. Michal už čítal ich maily cez čierno-čierny filter, Veronika bola na trojtýždňovej dovolenke. O pár dní bol termín 2muse jarného dňa.


Chalani nám však povedali vtedy pri pozeraní prvej verzie jednu veľmi dôležitú vec: „Pamätajte si ten prvý pocit, ktorý ste z toho mali, lebo ten je kľúčový. Akonáhle sa necháte vtiahnuť do procesu, už sa pravdepodobne nikdy nedostaví opäť.“ Tak som si ho pamätala. A napriek všetkému stále verila, že to stihnú, Michal sa prestane hnevať a odmietať ich, a že to prosto bude nakoniec dobré.


Nejako sme to dobojovali. Ešte sme riešili zopár „operatívnych“ detailov, ale napokon sme dostali finálne video načas. Nadišiel aj termín 2muse dňa a Michal v jednej časti dňa zrazu pustil video. S napätím som sledovala, ako naň zareagujú ľudia.


Vlna odporu zvalcovala vlnu nadšenia a naše video zaliala tsunami pripomienok: „To čo je za hlas! My chceme iný hlas!“; „Je to dlhé!“; „Čo tam robí tá loď?!“; „To je aká animácia!“; „Veď to je Explorer, nie Sage!“; „Ten hlas má bratislavský prízvuk!“; a tak podobne. Všetky povzbudivé a radostné reakcie v tomto hurhaji zanikli.


Michal sa ma spýtal veľmi úsporne: „Prekvapená?“, a ja som mu vtedy odpovedala, že vlastne ani nie, že sa dalo počítať s tým, že ľudia budú reagovať aj-aj. Prekvapilo ma však, ktorí ľudia najviac kričali.


Samozrejme, že som sa tešila na nadšené reakcie. Tešila som na ne preto, lebo som verila, že sa nám podarilo vystihnúť podstatu našej firmy, že chalani z agentúry fakt perfektne udreli na tú správnu strunku vtedy, keď prišli s týmto nápadom. Tešila som sa na to, že to video ľudí nadchne, roznežní. Že ich poteší, a že v nich prehĺbi takú zvláštnu formy lásky a úcty k sebe, ktorú si vo firme medziľudsky pestujeme. Chápete, akoby 2muse bola matka, čo na svojich krídlach vedie ľudí do výšin poznania a nadhľadu, taká matka- dobrodružka. No a tie detiská miesto nadšenia začali na to papuľovať a pätiť sa.


Začala som premýšľať nad tým, v čom je problém a čo treba naozaj urobiť.


Je fakt ten hlas taký mimo? Chvíľu som myslela, že áno, že TO bude TEN problém a atakovala opäť chalanov z agentúry, že to s týmto hlasom prosto nechcú ľudia používať, a že to musíme nevyhnutne prerobiť (čo sa ich dotklo, prirodzene - ale to je už o inom).


Je to fakt až taký Explorer? Tu som kriticky zhodnotila, že nie, že je to achetypálne presne tam, kde to chceme mať. Že náš Mudrc musí mať v sebe veľký kus Objaviteľa, pretože aj to je podstata prieskumu. My sme mladí, akční, dobrodružní a družní ľudia, nie tím starcov v bielych plášťoch rozdumujúcich nad stáročnými knihami o zmysluplnosti bytia a rekapitulujúcimi doterajšie úspechy v dosiahnutom poznaní. A okrem toho, koreň oboch archetypov je predsa identický: obaja hľadajú dokonalý svet, pravdu a snažia sa dosiahnuť nezávislosť – jeden cez múdrosť, inteligenciu, druhý cez spoznávanie vlastných hraníc – a to sa v 2muse krásne prelína.


Je fakt až taký problém s tými dvoma animáciami loga, ktoré sa vo videu objavujú? Áno, mohli by byť premakanejšie, iné, ale v tom nebude hlavný problém.


Je to fakt až také dlhé? Áno, mohlo by to byť kratšie, v tom prípade by sme však museli celkom prerobiť ten text, a on hovorí presne to, čo má hovoriť. Viem ja teraz určiť, ktoré slovo/ veta má vyššiu dôležitosť? Netrúfam si, či skôr nechcem do toho ísť.
Nereagujú naši ľudia tak energicky práve preto, lebo neboli prizvaní do procesu tvorby a toto bola prvá príležitosť vyjadriť svoje stanovisko? Áno, mohlo sa ich to dokonca aj dotknúť, lebo v 2muse sa nosí spolutvorba, rovnosť a tolerancia názorov všetkých. Poučíme sa z toho.


Michal potom ukázal naše video aj kamošom z klientskej strany, ktorí robili voľakedy tiež na strane reklamných agentúr a teraz sú v pozícii zadávateľov komunikácie. Tí dali svoj pohľad na vec = výstižné, pekné, ale dlhé. Hlas je hlas a je v poriadku.


No a odvtedy prešlo poldruha mesiaca. V piatok 19.6. sme si s Michalom sadli, že sa musíme rozhodnúť, čo s tým urobíme ďalej. A rozhodli sme sa, že ho necháme tak. Že ho nebudeme nasilu transformovať. Pravdou by i tak ostalo, že ani po ďalších 30tich úpravách sa stále nebude páčiť všetkým. Necháme ho žiť svoj život a budeme rešpektovať, aké je.


Toto je prosto naše PRVÉ video.


Video o duchu 2muse.


Je o našej povahe a láske k tomu, čo robíme a ako to robíme.


Autor:

Stanislava Púčková, 2muse

Loading Conversation

Dobrý deň, táto stránka si vo Vašom prehliadači uchováva krátke informácie, cookies, ktoré nám slúžia pre dodanie kvalitnejších služieb a na štatistické účely. Ak nesúhlasíte, môžete zakázať uchovávanie cookies vo Vašom prehliadači. Pokračovaním používania stránky budú tieto údaje uložené.