Teória malého sveta

Marco z Brazílie a Peťo z Jacoviec

Teóriu malého sveta si všímam okolo seba už dlho. Len som nevedela, že sa tak nazýva. Vnímala som to vždy len ako prekvapivé náhody, keď zistím, že niekto pozná niekoho a ten pozná zase niekoho, skrátka, že sme nejakým spôsobom prepojení, prepletení. Často ide o ľudí, ktorí nemajú spoločné záujmy alebo zázemie, ako sa teda môžu poznať? Čo za náhodu to zafunguje?

Aby som bola konkrétnejšia, uvediem jeden taký príklad, keď mi zostával rozum stáť nad tým, ako je to možné. Pri mojich cestách po Južnej Amerike som sa ocitla v malom 30-tisícovom mestečku Parati v Brazílii. Bývali sme u Marca, úplne na okraji, mimo centra, že ani taxikári nevedeli, kde to je. Marco je jeden z najmilších ľudí na svete, ktorého som stretla. A tak sme sa po večeroch rozprávali a spomínal nejakú inú Soňu zo Slovenska, že u neho tiež bola. Ešte sme sa smiali, že aká náhoda, dve turistky zo Slovenska a obidve Sone. Smiech vystriedali príjemné zimomriavky, keď sme spečaťovali svoje na priateľstvo na FB a zistila som, že tá druhá Soňa je vlastne moja spolužiačka z vysokej školy. Ako je možné, že v 200-miliónovej Brazílii narazíme obe na toho istého Marca? A príbeh ešte pokračuje, o 4 roky neskôr si tak cestujem po Chilskej Patagónii a píšem si s Marcom, že som opäť na južnej pologuli a ako sa má a on na to, že o pár dní letí do Patagónie! Ale už sme sa nestretli, minuli sme sa o jeden deň.

A ešte jeden príklad, keď som začala pracovať v 2muse, po pár dňoch som započula, ako kolega Peťo povedal jedno slovíčko po „žochársky“, teda topoľčianskym dialektom. Tak sa ho pýtam, že odkiaľ je. A vysvitlo, že z Jacoviec, ktoré sa nachádzajú pri Topoľčanoch. Poznám pár ľudí z Topoľčian alebo okolia, ale nikoho cudzieho z Jacoviec. Pátrali sme ďalej a zistili, že naše mamy vlastne vyrastali v rovnakom čase, bývali takmer oproti sebe cez ulicu. Aká je pravdepodobnosť, že budeme spolu pracovať v tej istej firme?

A takýchto historiek mám kopu. Na FB ma vždy dokáže prekvapiť, kto sa s kým pozná a z akého životného obdobia tieto väzby pochádzajú.

Maďarské reťaze a americké listy

Tieto prepojenia majú aj svoje odborné pomenovanie – teória malého sveta alebo šesť stupňov odlúčenia. Zjednodušene povedané, každý človek je spojený prostredníctvom reťaze šiestich ďalších známych ľudí s každým človekom, pričom sa prvý a posledný nemusia vôbec poznať a môžu žiť na iných koncoch sveta.

Za prvého, kto zmienil túto myšlienku, býva označovaný maďarský spisovateľ Frigyes Karinthy, ktorý okrem toho, že preložil do maďarčiny Medvedíka Pu, v roku 1929 publikoval poviedku „Reťaz“, v ktorej prišiel s ideou „zmenšovania sa sveta“, teda že prostredníctvom niekoľkých známych môžu byť prepojení všetci ľudia na Zemi. Je pravdou, že po prvej svetovej vojne sa ľuďom nezdal byť svet už tým, čím býval, ale vytušiť zmenšovanie sveta do takej miery, považujem za vizionárske.

Do vedeckejšieho rámca zasadil túto problematiku o 30 rokov neskôr americký sociálny psychológ Stanley Milgram, ktorý sa spolu s kolegami na Harvarde rozhodol preskúmať, aká je pravdepodobnosť, že dvaja náhodne vybraní ľudia sa budú poznať. Pozreli sa na americkú populáciu ako na sociálnu sieť a snažili sa nájsť priemerný počet spojení medzi akýmikoľvek dvomi bodmi v nej.

Zvolili si na to veľmi jednoduchú metódu - posielali listy. Dnes by asi posielali emaily alebo správy cez messengre, ale v prednixonovských časoch boli listy a balíčky ideálna voľba.

Ako to teda prebiehalo?

  • Milgram vybral niekoľko miest v USA, ktoré reprezentovali veľkú sociálnu aj geografickú vzdialenosť, konkrétne Omaha v Nebraske a Wichita v Kansase ako počiatočné body a Boston v Massachusetts ako konečný bod na doručenie listov.
  • Náhodne vybraným ľuďom bol doručený balíček s informáciami o cieľoch štúdie, základné informácie o človeku v Bostone, ktorému mal byť list doručený, zoznam, na ktorý mohli napísať svoje meno a kontakt na výskumníkov.
  • V liste sa ľudí opýtal, či osobne poznajú (pre účely tohto testovania znamenalo „poznať osobne“ poznať aj krstné meno tejto osoby) osobu popísanú v liste. Ak áno, list mali odoslať priamo tejto osobe.
  • Ak osobu nepoznali osobne, mali porozmýšľať o niekom – priateľovi alebo príbuznom – ktorý by ju mohol poznať. Mali do zoznamu napísať jeho meno a preposlať balíček ďalej a tak isto poslať pozdrav výskumníkom na Harvarde, aby tí vedeli ďalej sledovať cestu balíčka a identifikovať, kde sa balíček nachádza, príp. kde sa zasekol na svojej ceste.
  • Ak sa balíček dostal k určenej osobne v Bostne, výskumníci mohli podľa zoznamu vidieť, koľkým ľuďom prešiel cez ruky.

Experement_Small_World_possible_option.gif

A ako to dopadlo?

Niekedy balíček dorazil k adresátovi cez 1-2 spojenia, niekedy až cez 9-10 spojení a často nedorazil vôbec, pretože ľudia skrátka nespolupracovali a neposielali balíčky ďalej. Tie balíčky, ktoré dorazili, potrebovali na zavŕšenie svojej cesty v priemere 6 spojení. Preto sa táto teória nazýva „šesť stupňov odlúčenia“ alebo teda poetickejšie „teória malého sveta“. Aj keď je potrebné povedať, že Milgram nie je autorom tohto názvu, je mu často len mylne pripisovaný.

Model "6 stupňov odlúčenia“

800px-Six_degrees_of_separation.svg.png

Milgramove experimenty mali samozrejme aj svojich kritikov. Bolo mu napríklad vyčítané, že prvotní „odosielatelia“, respondenti neboli vyberaní náhodne, ale na základe inzerátu, v ktorom sa hľadali ľudia, ktorí sami seba hodnotili, že majú veľa kontaktov (well-connected). Ako uvidíme neskôr, toto môže byť ešte veľmi dôležité. Iným problémom je, že ľudia boli požiadaní, aby ako prostredníka oslovili osobu, o ktorej si myslia, že je najbližšie k ich cieľu, ale keďže nemali pred sebou mapu sociálnych kontaktov, mohli tak oslovovať svojich známych, ktorí boli od cieľa naopak ďalej, čo môže zvyšovať počet kontaktov. Výčitka zaznela aj voči tomu, že niektoré komunity ľudí mohli byť z experimentu úplne vylúčené, pretože žijú celkovo izolovane od vonkajšieho sveta.

Matematici, herci a iní

Teória malého sveta sa objavuje v rôznych obmenách aj neskôr. Napríklad takí matematici okrem Ludolfovho, majú aj tzv. „Erdősovo“ číslo, ktoré vyjadruje cez koľko spoluautorstiev je ktorý vedec spojený s maďarským matematikom Paulom Erdősom. Podobne hercké tzv. „Baconovo číslo“ hovorí o tom, cez koľko filmov je ktorý herec spojený s hercom Kevinom Baconom, v priemere je to vraj 2,98. No a krásne zbytočnou je kombinácia hercov a matematikov zosobnená v „Erdős-Baconovom čísle“, ktoré predstavuje súčet hodnôt oboch čísel u ľudí, ktorí zároveň natočili film a zároveň spolupracovali na vedeckej práci. V Ázii majú zase hru Go a jej hráči sa definujú na základe vzdialenosti od hráča Honinbo Shusaku pomocou Shusakeho čísla, ktoré počíta stupne vzdialenosti cez hry, ktoré hráč hral.

Milgramov experiment sa snažili zopakovať aj iní, napr. Peter Dodds, Roby Muhamad, and Duncan Watts zahrnuli 24,163 e-mailovú reťaz a 18 cieľov po celom svete. Potvrdilo sa im, že dĺžka reťaze je okolo 6 spojení.

Aj dnes nájdeme články odkazujúcich na teóriu malého sveta, ktoré sa snažia upútať pozornosť senzačnými nadpismi ako „Dokázáno: jen šest lidí vás dělí od Gatese nebo Dalajlámy“. Konkrétne tento článok sa odvoláva na štúdiu analytikov Microsoftu, ktorá skúmala 30 miliónov rýchlych správ, ktoré si poslalo 180 miliónov užívateľov a na ich základe prišli opäť k číslu 6.

A taký Facebook zašiel ešte ďalej, v článku so senzačným titulkom „Facebook přepisuje slavnou teorii. Znáte se s každým jen přes 4,7 lidí“ sa píše o tom, že keď preskúmali 721 miliónov užívateľov FB na celom svete (viac ako 10% celej populácie), medzi ktorými je 69 miliard priateľstiev, dopracovali sa k 4,7 stupňom odlúčenia namiesto pôvodných Milgramových 6. Údaj 4,7 je z mája 2011, v roku 2008 to bolo vraj ešte 5,3. Dochádza teda k znižovaniu počtu prostredníkov.

Paradoxom ale je, že napriek tomu, že sa môžeme dostať takpovediac ku komukoľvek na svete, väčšina našich priateľov na FB je nám podobná, prinajmenšom miestom bydliska a vekom – ľudia sa najčastejšie priatelia so svojimi krajanmi (len 16% FB priateľstiev je medzinárodných) a rovesníkmi (20-roční sa kamarátia s 20-ročnými, 30-roční sa kamarátia s 30-ročnými). Skupiny sa teda javia byť homogénne, ako je potom možné, že sa vieme reťazením dostať na druhý koniec sveta?

Vysvetlením by mohlo byť, že v reťazci sa nachádza vždy aspoň jeden človek, ktorý sa stýka s veľa ľuďmi a má niekoľkonásobne viac kontaktov než ostatní. Keď sa vrátime k Baconovi alebo Erdősimu, obaja spolupracovali so stovkami ľudí, preto môžu byť vhodným referenčným rámcom na výpočet „svojho“ čísla. Podobne, Milgram zistil, že doručenie viac ako polovice balíčkov finálnej osobe v Massachussets sa uskutočnilo prostredníctvom jedného jediného p. Jacobsa, obchodníka s odevmi, ktorý sa pravedepodobne tiež stretával s mnohými ľuďmi.

Túto myšlienku rozvíja aj Malcolm Gladwell, ktorý hovorí, že 6 stupňov odlúčenia je závislých práve na malom počte, ale o to mimoriadnejších ľudí, ktorých nazýva „konektormi, spájačmi“ s veľkou sieťou kontaktov a priateľov. Ale o Malcolmovi nabudúce.

http://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%A0est_stup%C5%88%C5%AF_odlou%C4%8Den%C3%AD

http://cs.wikipedia.org/wiki/Frigyes_Karinthy

http://en.wikipedia.org/wiki/Small-world_experiment#The_experiment

http://technet.idnes.cz/facebook-prepisuje-slavnou-teorii-znate-se-s-kazdym-jen-pres-4-7-lidi-1pn-/sw_internet.aspx?c=A111123_180522_sw_internet_pka

http://literarky.cz/civilizace/89-civilizace/5404-facebook-a-yahoo-provi-legendarni-hypotezu-maleho-svta

http://vtm.e15.cz/sest-osob-staci-k-propojeni-cele-planety - tu sú pekné príklady


Autor:

Soňa Živná, 2muse

Loading Conversation

Dobrý deň, táto stránka si vo Vašom prehliadači uchováva krátke informácie, cookies, ktoré nám slúžia pre dodanie kvalitnejších služieb a na štatistické účely. Ak nesúhlasíte, môžete zakázať uchovávanie cookies vo Vašom prehliadači. Pokračovaním používania stránky budú tieto údaje uložené.