Premiér Matovič sa odmietol vážne zaoberať výsledkami prieskumu preferencií v relácii Na telo TV Markíza, s odvolaním sa na neserióznosť prieskumov. Ako argument mu poslúžilo, že niekoľko mesiacov mu agentúry merali okolo 5%, pričom jeho hnutie malo cez 25%. Akosi už zabudol podotknúť, že agentúry venujúce sa prieskumom preferencií zachytili rast OĽaNO v kampani a viaceré prieskumy ho pasovali za víťaza volieb.
Diskusiu o schopnostiach prieskumných agentúr odmerať preferencie vyvolali (po štyroch rokoch opäť) výsledky volieb amerického prezidenta. Podľa väčšiny z nich malo byť víťazstvo Bidena isté a hladké. Realita však bola o čosi zložitejšia, Joe Bidena získal 52,3% percenta hlasov voličov a 306 voliteľov (oproti 232 voliteľov v prospech Trumpa).
Na otázku kde sa mohli prieskumníci mýliť ponúka slovenská skúsenosť podvedome hneď odpoveď v podobe fenoménu tzv. skrytého voliča. To znamená, že voliči vybranej strany (či prezidentského kandidáta) sa hanbia priznať k jeho voľbe, a dochádza tak k systematickému podhodnoteniu strany/kandidáta.
Dnes však na Slovensku tento fenomén takmer neexistuje, a aj voliči Kotlebovej ĽSNS sa k svojej preferencii priznávajú.
Prvým problémom prieskumov je zachytiť rôzne časti spoločnosti reprezentatívnym spôsobom. Čo to presne znamená? Predstavte si to takto. Pre jednoduchosť povedzme, že na Slovensku má vysokoškolské vzdelanie 20% ľudí. A povedzme, že by v našej krajine bola pätina obyvateľov starobných dôchodcov. Potom aj v reprezentatívnej vzorke chcete mať pätinu dôchodcov a pätinu ľudí s VŠ titulom. Vyzbierate 1000 dotazníkov a dáte si pozor, aby ste tieto kvóty dodržali. Fajn, na celej vzorke to sedí, lenže čo ak sa stane, že máte všetkých s univerzitným vzdelaním mladých, a medzi ľuďmi nad 50 ani jedného? Prenesené do kontextu USA, je to rovnako problém, ako keby ste všetkých bielych a starších Američanov mali len ateistov, a všetkých hispáncov len nezamestnaných.
V prieskume sa tento problém dá riešiť tzv. kríženými kvótami. To znamená, že mi bude záležať nielen na tom, aby som mal pätinu dôchodcov a pätinu univerzitne vzdelaných, ale aby tí vzdelaní boli aj medzi starší a mladšími ročníkmi.
Druhý problém je pri snahe preniesť deklaráciu o preferovanej politickej strane do výsledku volieb. Oveľa jednoduchšie je totiž anketárovi povedať, koho by som chcel voliť, než sa dvihnúť a ísť do volebnej miestnosti volebný lístok aj skutočne vyplniť a hodiť do urny. V komerčnom marketingovom prieskume (minimálne v 2muse) je bežné zohľadňovať silu presvedčenia – napríklad ísť voliť – do predikcie aktuálneho výsledku. Z diskusií o chybách v prieskumoch pred prezidentskými voľbami v USA však vyplýva, že to nie je bežná prax všetkých agentúr.
Na začiatku decembra sme v 2muse urobili menší experiment. Politické preferencie sme si odmerali v dvoch odlišných vzorkách, pričom v jednej sme uplatnili aj tzv. krížené kvóty. Napokon sme sa pozreli aj na to, ako by vyzeral výsledok po prevážení pevnosťou presvedčenia zúčastniť sa volieb.
|
|
Kvóty |
||
|
Jednoduché |
Krížené |
Krížené + vážené silou presvedčenia ísť voliť |
|
|
HLAS - SD |
20,6% |
17,5% |
17,8% |
|
OľaNO – NOVA – KÚ – ZMENA ZDOLA |
12,9% |
14,6% |
16,2% |
|
Progresívne Slovensko |
4,6% |
6,3% |
6,5% |
Porovnanie týchto troch prístupov ukazuje, že výsledok sa vo finále môže meniť o niekoľko percentuálnych bodov, a to obomi smermi. V prípade strany Hlas-SD, lídra opozície, je pri aplikovaní obyčajných kvót výsledok nad 20%, v prípade krížených kvót je však o viac než tri percentuálne body nižší. Naopak, v prípade koaličného lídra OĽaNO sa preferencie zvyšujú pri dodržaní krížených kvót, a rovnako stúpnu po zvážení sily presvedčenia. Posledným príkladom je Progresívne Slovensko, ktoré uvádzame práve preto, že rozdiel medzi jednotlivými prístupmi znamená pre túto stranu vstup do NR SR, resp. zotrvanie mimo parlamentu. Pri dodržaní “iba” obyčajných kvót by PS nedosiahlo 5% hranicu, pri dodržaní krížených kvót by mali viac ako 6%.
Dodržiavanie krížených kvót je metodologicky určite správnejšie. Zároveň je to však náročnejšie – na čas aj peniaze. Preto je využitie krížových kvót skôr výnimkou ako pravidlom.
Pri čítaní prieskumov treba preto vždy myslieť na tieto tri zásady:
-
Prieskum preferencií je vždy len odrazom aktuálnych nálad v spoločnosti (presnejšie tých jej častí, ktoré zachytí v meraní).
-
Rozdiel o jeden či dva body je stále v rámci intervalu spoľahlivosti a neinterpretoval by som ho ako zmenu.
-
Dôležité je sledovať dlhodobý trend na základe konzistentných meraní.
Autor:
