Koncom roka 2019 sme realizovali prieskum, do ktorého sa zapojilo celkom 187 organizácií. Pred samotným prieskumom sme robili 9 hĺbkových rozhovorov s predstaviteľmi vybraných MNO
z rôznych oblastí. V prieskume sme získali mnoho dát o komunikácii, dôveryhodnosti a financovaní MNO, ktoré sme prepojili aj s dátami a skúsenosťami zo sveta marketingu. Okrem toho sme porovnali pohľady populácie a neziskoviek na vybrané témy. O niektoré zistenia z komplexnej záverečnej správy sa podelíme v tomto článku.
Skúmali sme týchto 5 hlavných právnych foriem: OBČIANSKE ZDRUŽENIE (O.Z.), NEZISKOVÁ ORGANIZÁCIA (N.O.), NEINVESTIČNÝ FOND, NADÁCIA, MEDZINÁRODNÁ ORGANIZÁCIA a v ďalšom texte ich súhrnne nazývame „neziskovky“, „MNO“ alebo „mimovládne neziskové organizácie“. Samotný nezárobkový sektor na Slovensku je však väčší a obsahuje aj iných hráčov mimo týchto 5 právnych foriem.
Aktuálne je tretí sektor nastavený hlavne na získavanie verejných zdrojov pre svoje fungovanie.
Pozrime sa na financovanie. Dáta štatistického úradu SR z roku 2017 ukazujú, že financovanie MNO je postavené najviac na verejných a vlastných zdrojoch, ktoré tvoria približne po tretine
z príjmov týchto organizácií. Súkromné zdroje a darcovstvo tvoria iba necelú pätinu z finančných zdrojov tretieho sektora na Slovensku.
Štruktúra príjmov MNO v roku 2017
Údaje sme vybrali za nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie, neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby, združenia (zväz, spolok, spoločnosť, klub a i.), medzinárodné organizácie a združenia. Vo výberovom súbore ročného zisťovania sa v roku 2017 nachádzalo celkovo 7069 spravodajských jednotiek – nezárobkových organizácii (nielen MNO).
Verejné zdroje - príspevky zo štátneho rozpočtu a z rozpočtov miest a obcí, príjmy z fondov sociálneho zabezpečenia, príjmy zo štátnych účelových fondov.
Súkromné zdroje - prijaté dary a príspevky od korporácií, súkromných osôb a zo zahraničia.
Vlastné zdroje - členské príspevky a tržby (príjmy) za predaj vlastných výrobkov a služieb.
Iné - dôverné údaje a finančné príjmy (úroky, dividendy a pod.) nie sú rozdelené medzi hlavné zdroje príjmov.
Zároveň verejné zdroje (a asignáciu dane) uviedla v prieskume ako najväčší zdroj svojho financovania viac ako polovica oslovených MNO. Aktuálne je teda tretí sektor na Slovensku nastavený hlavne na získavanie verejných zdrojov pre svoje fungovanie.
Tento zdroj financovania však nie jednoduchý. Pre jeho získanie vynakladajú MNO najviac svojej energie. Nepravidelnosť verejných zdrojov zároveň označujú za najvýraznejšiu bariéru svojho financovania. Tri najväčšie bariéry financovania z pohľadu neziskoviek uzatvárajú nedostatok ľudí a financií pre rozvoj lepšieho fundrisingu.
Aké zdroje financovania sú pre MNO úplne najdôležitejšie?
Zoraďte nasledovné zdroje financovania podľa podielu na celkovom rozpočte vašej organizácie.
Zdroj: 2muse, prieskum medzi MNO, november 2019, zúčastnilo sa 187 organizácií.
Napriek tomu, že dary a príspevky - či už od fyzických osôb (FO), alebo od firiem (PO) - využíva ako zdroj príjmov väčšina MNO, len málo z nich sa na ne sústreďuje ako na hlavný zdroj príjmov – za taký ho označila len štvrtina MNO. Vo všeobecnosti vynakladajú MNO na získavanie súkromných zdrojov menej energie ako na verejné zdroje. Zároveň u nás dominuje darcovstvo vo forme jednorazových darov – tie tvoria väčšinu darov pre dve z piatich neziskoviek. Mnohé MNO nevedeli posúdiť podiel pravidelných a jednorazových darcov na ich výnosoch. Neziskoviek, u ktorých prevažujú pravidelné dary, je len niečo vyše štvrtina.
Viac detailov a dát ohľadom financovania, aký je ešte potenciál v asignácii 2 %, aká je aktuálna prax neziskoviek vo financovaní a asignácii nájdete v obsiahlej voľnopredajnej štúdii 2muse (detaily nájdete na konci článku).
Ak komunikujete dostatočne veľa, tak vaša organizácia rastie (v zárobkovom sektore to znamená viac predajov = viac ziskov, v nezárobkovom sektore je rastom viac zdrojov = viac aktivít)
Ak sa pozrieme na schopnosť MNO získať prostriedky na svoju činnosť od fyzických osôb, je zjavné, že mediálne známejšie organizácie sú na tom výrazne lepšie a dokážu z príspevkov ľudí
a zbierok získať v priemere takmer tretinu svojho rozpočtu. Pri málo známych MNO tvorí tento typ v priemere len 10% ich výnosov. Je zjavná silná korelácia medzi výškou výnosov z prijatých darov od ľudí a zo zbierok s tým, koľko ľudí danú MNO spontánne pozná. Pri tejto analýze sme sa pozreli na 130 MNO, ktoré spontánne poznal aspoň jeden človek. Pre 84 z nich sme získali aj finančné údaje. Napriek tomu, že analyzovaná vzorka nie je v tisícoch, naznačuje, že aj v nezárobkovom sektore platí pravidlo toho komerčného, že ak komunikujete dostatočne veľa, tak vaša organizácia rastie (v zárobkovom sektore to znamená viac predajov = viac ziskov, v nezárobkovom sektore je rastom viac zdrojov = viac aktivít).
Toto pravidlo potvrdzuje aj príbeh neziskovej organizácie Dobrý Anjel, ktorej rozpočet rastie každý rok, pričom 85% výnosov Dobrého Anjela tvoria práve príspevky fyzických osôb. Podľa našich dát od roku 2016 je Dobrý Anjel spontánne najznámejšou neziskovou organizáciou pôsobiacou na území Slovenska, pričom podľa údajov z výročných správ tvorí jej komunikačný rozpočet 2% z výnosov.
MNO nie sú aktívne zapojené do životov ľudí, nemajú s nimi hlbšiu skúsenosť, alebo, ak niekedy aj ľudia podporili MNO, tak to nevnímali ako podporu tretieho sektora.
S darcovstvom a financovaním celkovo je úzko prepojená dôveryhodnosť. Vlastne tá je predpokladom úspechu vo viacerých oblastiach, v živote jednotlivcov, v komerčnej sfére. Obzvlášť je dôležitá pre neziskovky, ktoré sú často odkázané na svojich donorov. Z prieskumu dôveryhodnosti rôznych inštitúcií (zdroj: Focus, 2018) dôverovalo neziskovým organizáciám 41 % populácie
a nachádzali sa v spodnej časti rebríčka. Tesne pred nimi skončili komerčné médiá a tesne za nimi vláda, korporácie, parlament a súdy. Z tohto pohľadu je dôveryhodnosť sektora menej optimistická.
My sme sa pozreli na vnímanie neziskoviek aj cez osobnú skúsenosť ľudí. Až 78% ľudí si nevedelo spontánne spomenúť na žiadnu osobnú skúsenosť s neziskovkou. To neznamená, že by
o nich nepočuli alebo niekedy niečo nejakej nedarovali. Hypotézou je, že neziskové organizácie sú stále pre mnohých ľudí jedna neznáma - nie všetci vedia, ako fungujú, alebo sú ich predstavy skreslené. Tieto organizácie nie sú aktívne zapojené do životov ľudí, nemajú s nimi hlbšiu skúsenosť alebo ak niekedy aj podporili MNO, tak to nevnímali ako podporu tretieho sektora.
Líši sa pohľad verejnosti a samotných MNO na dôveryhodnosť voči neziskovému sektoru? Kto vníma dôveryhodnosť pozitívnejšie? Keď sme sa spýtali neziskoviek, ako sa podľa nich zmenila za posledné dva roky dôvera verejnosti na Slovensku voči neziskovkám, tak až podľa pätiny neziskoviek sa dôvera zvýšila. Rovnaký názor však zdieľa len 6 % populácie.
Zmenila sa dôvera voči neziskovému sektoru za posledné 2 roky
Za posledné dva roky sa podľa vás dôvera verejnosti na Slovensku voči neziskovému sektoru ...
Zdroj: 2muse, prieskum medzi MNO, november 2019, zúčastnilo sa 187 organizácií,
Omnibus november 2019, reprezentatívna vzorka online slovenskej populácie vo veku 18 - 65 rokov
Viac detailov a dát ohľadom dôveryhodnosti, o tom, či a ako konajú ľudia dobro, preferovaných formách podpory MNO alebo pohľad neziskoviek a ľudí na tzv. „poslednocentizmus“ (= majú sa všetky dary použiť na účel pomoci?) nájdete v obsiahlej voľnopredajnej štúdii 2muse (detaily nájdete na konci článku).
Každý piaty obyvateľ Slovenska odmieta, aby MNO dávali vyzbierané peniaze aj na reklamu.
Vplyv na dôveryhodnosť MNO má komunikácia rôznych subjektov, od vládnych predstaviteľov po komunikáciu samotného sektora. Drvivá väčšina oslovených MNO v našom prieskume uviedla, že komunikujú cez príspevky na sociálnych sieťach. Keď sme sa však pýtali ľudí, kde spoznali MNO, ktorú podporili, spontánne uvádzali, že ju spoznali najmä cez reklamu. Polovica ľudí hovorila o reklame v TV a len 2% ľudí spontánne povedalo, že sa o nimi podporenej MNO dozvedelo na Facebooku. Tým, ale nechceme povedať, že Facebook je zbytočný komunikačný nástroj, no bez výraznejších finančných vkladov nezasiahne nových potenciálnych darcov. Na druhej strane sa tu ukazuje hypotéza, že primárna skúsenosť ľudí s neziskovým sektorom je práve prostredníctvom jednorazových darov (formou sms alebo zbierky) a s organizáciami, ktoré sú viditeľné cez TV.
Využívané komunikačné nástroje medzi MNO
Vyznačte, ktoré z komunikačných nástrojov uvedených nižšie, využíva vaša organizácia.
Zdroj: 2muse, prieskum medzi MNO, november 2019, zúčastnilo sa 187 organizácií.
Reklamu v masmédiách (v TV, rádiu na billboardoch alebo v tlači) aspoň raz využila len tretina z MNO. Využívanie klasickej reklamy je teda v sektore nižšie. To je však prirodzené, pretože „míňanie peňazí“ na reklamu nie je pre tento sektor vnímané pozitívne. Každý piaty obyvateľ Slovenska odmieta to, aby MNO dávali peniaze (vyzbierané finančné zdroje) na reklamu. Samotné MNO však viac trápi nedostatok personálnych kapacít a financií, ktoré sú pre nich kľúčové pre rozvoj komunikácie, ako negatívne vnímanie reklamy vo verejnosti.
Viac o komunikácii, bariérach, zdrojoch, odkiaľ sa ľudia dozvedeli o MNO, ktorú podporili, aká je konzumácia médií rôznymi generáciami, koľko financií MNO na komunikáciu dávajú na Slovensku aj vo svete alebo rôzne tipy sa dozviete vo voľnopredajnej štúdii:
„Aký je svet neziskoviek pomáhajúceho sektora? Prieskum dôveryhodnosti, financovania a komunikácie medzi MNO a populáciou“
29,-€ pre mimovládne neziskové organizácie
199,- € pre ziskové organizácie
V prípade záujmu o kúpu záverečnej správy kontaktujte autorov nižšie alebo zavolajte na +421 917 418 205 (Ľudmila) alebo +421 918 581 254 (Peter).
Autori:
