Byť vyrovnaný, cítiť mier a pokoj v duši, mať „istoty“, ktoré nás zbavujú strachu o zabezpečenie základných životných potrieb, cítiť sa vnútorne bohatý a naplnený, mať s kým zdieľať svoje bytie, byť obklopený milovanými a milujúcimi entitami všehodruhu - takto nejako by sa dalo, tak trochu v jazyku pocitov a poetiky, uchopiť šťastie.

Ako mnoho iných javov na svete, i šťastie sa „dá zmerať“. Aj my v 2muse sme sa v rámci poslednej vlny štúdie Verejný život[i] venovali (okrem iného) kvalite života na Slovensku a výpočtu indexu šťastia. A čo môžeme stručne na základe tohto prieskumu o šťastí Sloveniek a Slovákov povedať?

1. Úroveň šťastia na Slovensku má v priemere 49 bodov (na 100 bodovej škále). Tento index nie je ani nízky, ani vysoký, čo však nemení nič na fakte, že každého druhého človeka nahlodáva nespokojnosť so svojim životom. Index šťastia sa u ľudí zvyšuje, ak majú prácu. Vyšší index šťastia majú ľudia žijúci v domácnostiach s vyšším príjmom. Vysokoškoláci spolu s najmladšími dospelými sa javia byť najšťastnejšími Slovákmi a Slovenkami. Najnižší index šťastia majú ľudia v banskobystrickom kraji, najvyšší v prešovskom. S vekom sa život stáva zložitejším a index šťastia mierne klesá.
   
2. Hoci ľudia s obľubou deklarujú zdravie ako najvyššiu hodnotu svojho života, pocit šťastia je na Slovensku veľmi úzko spätý s rodinou a láskou. V našich končinách, zdá sa, sú privátne vzťahy nastavené a rozvíjané dobre - v zásade sú to práve vzťahy s rodinou a priateľmi vo všetkých ich formách, s ktorými sú ľudia na Slovensku prevažne spokojní – všetky ostatné oblasti života sú vnímané a hodnotené výrazne horšie.
   
3. Zdrojom nespokojnosti ľudí sú peniaze a (ne-)nadobudnutý majetok. S financiami, ktoré má človek k dispozícii, je nespokojná až polovica ľudí! Nespokojnosti s nadobudnutým majetkom čelí približne 30% opýtaných.
   
4. Politická situácia u nás je spúšťačom hnevu a nervozity – s čím ruka v ruke kráča nespokojnosť so situáciou na Slovensku, s našou krajinou. Je hrozivé, že až polovica z nás by neváhala a využila možnosť života v zahraničí (za predpokladu zabezpečenia základných sociálnych istôt). Nespokojnosť s krajinou by riešili odchodom najmä mladí.
   
5. Upokojujúce je, že štvrtina obyvateľstva by lepší život, ako má, ani nechcela – hlavne nie za cenu tvrdej práce - a ten zvyšok ľudí je ochotný na lepšom živote pracovať, vzdať sa na čas vlastného pohodlia, uskromniť sa a vzdelávať sa.

Na záver niekoľko teoretických a metodologických informácií: index šťastia je agregovaný údaj vytvorený z odpovedí na 11 vybraných výrokov, predstavujúcich subjektívne ukazovatele kvality života. Kvalita života je je výrazom spokojnosti so svojím životom, a je mnohoúrovňová: zahŕňa fyzické zdravie, materiálny blahobyt, sociálne postavenie, emočný svet, rozvoj a aktivitu. Vo svete existuje veľmi kvalitná medzinárodná štúdia World Happines Report[ii], podľa ktorej Slovensko stojí na 46. mieste v svetovom rebríčku – teda patrí ku krajinám s ľahko nadpriemerne hodnoteným „šťastím“. Pre porovnanie: na 1. mieste podľa tejto štúdie je Dánsko, Česká republika sa umiestnila ako 39., na predposlednom (155.) mieste je Benin. V porovnaní s touto štúdiou sú výsledky z prieskumu Verejný život kritickejšie. Metodológia oboch štúdií však nie je 100% porovnateľná. Pre vytvorenie obrazu to však stačí – a, navyše, radi by sme upozornili na klesajúci index šťastia na Slovensku v medziročných výsledkoch! Klesajúci trend obvykle súvisí s finančnou depriváciou a politickou nestabilitou v krajine.

Autorky:

Stanislava Púčková, 2muse

Lýdia Marošiová, 2muse