Hypotetická otázka? Posledné roky sa jej vo výskumoch venuje zvláštna pozornosť. Na prvý pohľad je „rubom“ digitálnej gramotnosti, ktorej meranie zamestnáva analytické súkromné aj štátne pracoviská. S otázkou digitálnej gramotnosti vyvstáva socioekonomický problém digitálnej (ex-)inklúzie či generačný problém digitálnej priepasti. Technológie menia svet tak zásadne, že ovplyvňujú regionálny aj globálny chod ľudských spoločenstiev. Menia ale aj ľudský mozog, ktorý je zvlášť citlivý vo vývinových fázach človeka. A to je druhý – v histórii ľudstva odjakživa cenný – pohľad, ktorý poukazuje napr. na nástrahy používania Röntgenového žiarenia v medicíne, karcinogénneho benzénu vo farbách na vlasy, konzumácie geneticky modifikovaných potravín.
Na digitálnu demenciu si človek urobí vlastný názor, keď si prečíta knihu Digitálna demencia (2012) od nemeckého psychiatra, neurológa, popularizátora vedy Manfreda Spitzera. Tu môže spracovať aj nasledovné fakty:
- lekári v Južnej Kórei (2009) zaznamenali u mladistvých kórejčanov vyšší výskyt porúch pamäte, pozornosti a sústredenia; príznakov závislosti, emocionálneho sploštenia a celkovej otupelosti, ktoré pripísali diagnóze s názvom ‚digitálna demencia’
- demencia sa prejavuje poklesom duševnej výkonnosti, a tá súvisí s hĺbkou spracovania informácie (povrchné zaoberanie sa nejakým obsahom v mozgu neaktivuje dostatočné množstvo synapsií, čo sa vylučuje s učením), ktorú isté formy využívania digitálnych médií zmenšujú (sem patrí aj tzv. multitasking)
- digitálne médiá majú potenciál vyvolávať závislosť
- podľa dlhodobých štúdií nie je pravda, že videohry spôsobujú zlé výsledky v škole, ale zlé výsledky v škole vedú k videohrám (deti sa chcú odreagovať a zabudnúť na školu a svoje neúspechy v nej)
- zvyšovanie sociálnych kompetencií, ktoré majú vplyv na sociálne postavenie človeka sa rozvíjajú reálnym životom (rozvíjaním vzťahov) vo väčšej skupine, opakom čoho je osamelosť, depresia, stres, strata sebaovládania, či tzv. sociálna frustrácia (nižšia angažovanosť v realite), ktoré sú sprievodným javom intenzívneho využívania digitálnych sociálnych sietí
- koncept tzv. digital natives sprevádza mýtus(?) o tom, že svoj skutočný domov majú v digitálnom svete modernej informačnej techniky, keďže napr. podľa istého výskumu medzi vysokoškolákmi v USA by sa aj táto generácia rozhodla pri výbere učebníc pre tlačené knihy (75%) a len malá časť pre e-knihy (25%) /2011/
- výskumy o úspešnosti štúdia s využitím PC v škole iniciujú a sponzorujú takmer výlučne počítačové a telekomunikačné firmy; skutočne spoľahlivé sú však dlhodobé, najmä nezávislé výskumy
- necelá polovica expertov z medzinárodnej mediálnej súkromnej ekonomiky hodnotí účinky médií do roku 2020 pozitívne
Čo si o digitálnej demencii myslia ľudia na Slovensku? A tiež, pociťujú (už) prípadne nejaké príznaky digitálnej demencie? Z prieskumu 2muse vyplynuli k tejto kontroverznej téme prvé zistenia.[1]
Trápi nás pamäť, naporúdzi je externá
Podľa niektorých medzinárodných štúdií, informačné technológie zhoršujú ľuďom pamäť. Pamäť by si želala v rámci základnej psychickej a fyzickej výbavy rozhodne zlepšiť aj tretina ľudí na Slovensku.
Keby ste mali možnosť niečo na sebe zásadne zlepšiť, ktoré 3 z nasledovných „vecí“ by to boli?
Obdobnú otázku dostali v prieskume ľudia v Kanade (2014). Kanaďania by v rovnakom počte na prvom mieste uprednostnili zlepšenie svojho fyzického vzhľadu, a hneď po tom – v tesnom závese - pamäte. Stresu by chcela lepšie odolávať tretina. V jednom sa ale ľudia v Kanade podobajú ľuďom na Slovensku. Nielen v rovnakom počte, ale zhodne aj na poslednom mieste by ľudia v obidvoch krajinách chceli niečo zlepšiť na príťažlivosti pre druhé pohlavie.
Dve pätiny ľudí konštatovalo, že bežne si nevedia spomenúť, čo chceli urobiť(spomedzi nich je viac mužov ako žien, viac duševne ako manuálne pracujúcich). Polovica ľudí využíva mobil ako svoju „externú pamäť“ – keď si chce niečo zapamätať vloží si to do svojho mobilného telefónu.
O dopade digitálnych technológií premýšľame, najbližších brzdíme v digitálnej mánii
Dospelí ľudia na Slovensku používajú denne v priemere 2-3 digitálne zariadenia ako sú mobilný telefón, prenosný či stolový počítač, tablet, GPS alebo herná konzola. Pravdepodobne neprekvapí, že muži používajú tieto zariadenia dlhší čas ako ženy tiež v práci aj doma, a že sú to najmä muži, ktorí používajú denne viac ako tri takéto zariadenia.
Každodenné využívanie osobného počítača doma, v práci alebo na inom mieste podľa prieskumu Štatistického úradu SR dosiahlo v roku 2014 u populácie vo veku 16-74 rokov úroveň 80%. Podľa spomínaného prieskumu agentúry 2muse, jedna štvrtina ľudí z bežnej populácie trávi v práci aspoň 5 hodín denne využívaním digitálnych technológií. Doma vo využívaní pokračujú... Denne cez pracovné dni využíva digitálne médiá tretina ľudí v rozsahu 1-2 hodín a polovica ľudí dokonca viac ako 2 hodiny, cez víkend ešte vo väčšom rozsahu.
Namieste je otázka, či ľudia pociťujú „niečo“, čo by nasvedčovalo, že by sa im ako užívateľom digitálne technológie vymkli spod kontroly? Za varovné signály môžu byť považované nasledovné zistenia:
- Dve tretiny ľudí pociťujú obavu, či (digitálne) technológie nemajú negatívny vplyv na mentálne schopnosti ľudí, napr. pamäť, pozornosť, sústredenie, citové prežívanie.
- Dve tretiny ľudí sa tiež domnievajú, že využívanie mobilných telefónov, internetu deťmi má viac negatív ako pozitív.
- Štvrtina ľudí už zažila stav, keď boli „zavŕtaní“ na internete natoľko, že zabudli jesť a spať.
- Takmer polovica ľudí pripustila, že blízki ľudia im občas hovoria, že trávia príliš veľa času na internete, a medzi mladými je ich rádovo ešte viac; takisto je tu historických prvých 15% ľudí, ktorí sú takýmito hláškami svojho okolia konsternovaní často alebo stále.
Pocity spojené s výrokom:
ľuďom, ktorí podľahnú nekontrolovanému užívaniu digitálnych technológií hrozí tzv. digitálna demencia
S mobilom sme fyzicky zviazaní
Je pre niekoho kniha uspávadlom, ktoré nesmie v posteli chýbať? Patrí k pätine populácie Slovenska. A čoho je v posteliach viac ako partnerov? Mobilov.
Tri „veci“ zo zoznamu, ktoré ľuďom zaručene nechýbajú počas spánku pri / v posteli
Nepočuli o... alebo nedbajú(?) na vplyv umelého modrého svetla, ktoré používajú digitálne zariadenia a ktoré aktivuje neuróny v mozgu; tie narúšajú uvoľňovanie hormónu melatonín (zabezpečuje zdravý spánok), a zabraňujú tak kvalitnému spánku. Preto odborníci upozorňujú, že mobil v / pri posteli alias potreba byť neustále „ON“ sa vo svetle nepriaznivých dopadov na zdravie človeka javí nielen ako neprimeraná, ale doslova nežiadúca.
Pre budúce výskumy
Prieskumná sonda 2muse preukázala súvislosť (slabú koreláciu) medzi využívaním digitálnych technológií a nasledujúcimi stavmi a situáciami. Tu sú niektoré povšimnutiahodné:
- ľudia, ktorým blízki hovoria, že trávia príliš veľa času na internete používajú mobil ako svoju externú pamäť
- ľudia zažívajú radosť, že sa im podarí toho veľa stihnúť, keď využívajú digitálne technológie doma menej ako jednu hodinu denne
- ľudia využívajúci digitálne technológie v práci viac ako 8 hodín pociťujú únavu mysle; ale aj, že duševne unavení ľudia cez víkend netúžia (nemusia) ani siahnu po digitálnych technológiách
- ľudia využívajúci digitálne technológie (v práci, doma, v škole, inde) v rozsahu viac ako 5 hodín denne bežne zažívajú stav ako jeúzkosť
- ľudia, ktorí majú cez víkend doma v rukách digitálne zariadenia v rozsahu 7-8 hodín, majú sklon vybuchnúť - chuť niekomu vynadať, ale aj potrebu s niekým sa porozprávať
- ľudia, ktorí vôbec nevyužívajú digitálne zariadenia v práci, „zapínajú“ denne internet, aby tam hľadali a našli informácie a nové poznatky
- workoholikom využívajúcim digitálne technológie sa už stalo, že keď pracovali pohrúžení na internete - prichytili sa, že „nepotrebujú“ jesť a spať
Na záver okrídlená veta
Uvedené zistenia sú výsledkom prieskumu, ktorého cieľom bola sonda – teda nie vyčerpávajúca štúdia o digitálnej demencii na Slovensku.
Domnievam sa, že prieskum 2muse sa môže považovať za - v prenesenom význame - úspešný vesmírny let rakety spoločnosti SpaceX Elona Muska, ktorý kladie nové a ďalšie požiadavky na hlbšie a dlhodobé poznávanie vesmíru aj technológií vyvíjaných na tento účel.
Využívanie objavov z oblasti digitálnych technológií prináša ľudstvu vedľajšie efekty, a je fér hovoriť o pozitívach, ale veľmi pozorne a poctivo skúmať aj negatíva s tým spojené. Veď kto by nechcel uchrániť masy ľudí PRED nižšou mentálnou výkonnosťou, nižšou kvalitou života či poškodeným genofondom?
26. februára 2015
Autor:
Lýdia Marošiová, 2muse
