To, že kontext je zásadný, učíme aj počítače… Vývojári informačných systémov vyvíjajú “número uno”, ktoré by využívalo znalosť kontextu na dosiahnutie stanoveného cieľa, napr. čo najpresnejšie odhadnúť spotrebu energie. Za vývojármi, ktorí musia vymyslieť spôsob integrácie informácií potrebných k takémuto odhadu zväčša stoja analytici, ktorí hľadajú a vyhodnocujú informácie. Z analýz, ktorá vypracuje software alebo človek, musí vyplynúť spoľahlivé zistenie.
Pre (bežného) zadávateľa prieskumu je výhrou - a tá nie je samozrejmá tak, ako v akejkoľvek inej oblasti - keď jeho prieskum robí vhodný špecialista. V jeho/jej rukách bude kontextová analýza v prieskume kľúčovým procesom. Jednoducho, natiahne sa „rámec“ skúmaného problému. Tvoria ho empirické dáta, ktoré existujú; teórie či východiskové zistenia z praxe doma či v zahraničí; odborný diskurz, ktorý popisuje genézu a stav problému. Interpretácia dát v prieskume vis-à-vis takto preskúmaný problém potom naberú na celkom novom význame.
Cieľom kontextovej analýzy je prostredníctvom vybraných faktov popisovať súvislosti analyzovaného problému. Dobrou správou je, že tento kontext vždy existuje. Ale nemusí byť jednoduché ho identifikovať, vypracovať a porozumieť mu – môže byť mnohovrstvový a neštruktúrovaný; vtedy ho nie je ľahké zahrnúť do finálnej analýzy ani pre analytika z mäsa a kostí, a už vôbec pri vývoji SW alebo humanoidu.
A či takýto postup prieskum len „komplikuje“? Nestačí dobre spracovať zozbierané dáta a popísať ich? Záleží..., či sa tým vo finále nešliapne totálne mimo. Uveďme príklad.
Zistenia z prieskumu o rodových stereotypoch klient použil do vyhlásenia:
„Vo svete bankovníctva a narábania s financiami sú rozdiely medzi mužmi a ženami len minimálne.“
Základná téza rodovej nerovnosti spočíva v nesplnenej ekonomickej nezávislosti žien na trhu práce. Obe pohlavia nesú dôsledky rodových stereotypov. Ženy na ne doplácajú pri vzdelávaní, zamestnávaní, odmeňovaní, domácej starostlivosti a zodpovednosti, participácii na politickom rozhodovaní. Toto je podstata konfliktu, ktorej by sa nemal vyhýbať nikto, kto si vezme rodové stereotypy za prostriedok svojej komunikačnej kampane.
Fakt, že ženy nezaostávajú v ničom za mužmi vo využívaní bankových produktov plynie primárne z biznis princípu poskytovať služby komukoľvek kto spĺňa stanovené podmienky, sekundárne z rodovej rovnosti, s ktorou v banke sympatizujú. ... veď pri diskriminácii jedných či druhých založenej na rodových predsudkoch by napokon len tratili.
Ponaučenie: v príprave kampane chýbala kontextová analýza rodovej problematiky, ktorá by zistenia z prieskumu zasadila do správneho interpretačného rámca. Vyhlásenie založené na prieskume tak mohlo vyzerať naozaj sexi: „muži aj ženy si želajú rovnaké zaobchádzanie, aké sa im dostáva v bankovníctve“.
V prieskume trhu a výskume spoločnosti sú údaje bez kontextu ako útržok románu. V románe je vykreslených veľa súvislostí, ktoré zapadajú do seba a každou kapitolou človek odhaľuje nové skutočnosti. Zadanie akéhokoľvek prieskumu vytvára priestor pre dobrý román.
Autor:
Lýdia Marošiová, 2muse
